Samozrejme, pýtajte sa.

To netuším. Teda, neviem si to predstaviť. Mojo bol veľmi dobrý človek. A žil uzavreto, nezdá sa mi, že by si mal kde urobiť nepriateľov.

Jaj, toho by som nebral vážne. Žigi je ako veľké decko. Bude kričať, ale podľa mňa by nedokázal urobiť niečo takéto hrozné. Nemá na to odvahu.

Tak, došli sme na obed. Výborný guláš urobila Gizka, riadne pálivý bol. Potom sme šli s Margit zložiť veci, všetci sme sem prišli na predĺžený víkend, tak sme mali kufre. Oslava začala potom vonku, tam bolo vyložené jedlo aj Žigiho hudobné veci. Bolo to veľmi príjemné, viete, človek si teraz zriedka ukradne takúto chvíľu s rodinou. Hlavne, keď bývame všetci tak ďaleko od seba. Odkedy som po vojenčine ostal v Komárne s Margitkou, vídam ich len dva-trikrát do roka. Len to mi včera bolo ľúto, že Lajoš nemohol priletieť.

Hej, toho. On študuje chémiu v Amerike, už je doktor. Teraz ide vyššie, je na nejakej konferencii, ktorú už nemohol zrušiť. Teraz neviem, či nie je aj lepšie, že tu nie je.

Kajo a Mojo mi napísali krásne príhovory. Margit plakala celý čas. A dostal som skvelý župan, dokonca s monogramom. Viete, to bol na začiatku taký môj žart. Obom bratom som na ich päťdesiatky kúpil také župany s monogramom a povedal som im, že teraz už sú starí páprdovia, nech si len v papučiach a župane v kresle sedia. Tak mi to vrátili, veľmi som sa smial. Po ďalšom jedle sme trochu chceli tancovať, ale na tú Žigiho počítačovú hudbu sa nedalo. Tak som sa ho bol opýtať, či nevie pustiť nejaký dobrý čardáš, alebo Az a szép. A on sa veľmi urazil a začal na mňa kričať. Potom prišiel Mojo a strašne ho zdrbal. Tak sa hanbil, že odišiel.

Nie, až dnes ráno, keď nás zavolali dole, že čo sa stalo.

Po tej hádke sme šli dnu, už nás aj tak začínali žrať komáre. My s Margit sme šli do našej izby, lebo Lajoš písal, že majú obednú pauzu na konferencii. Tak sme cez gúgl trošku telefonovali, chcel mi aj on zaželať.

Po deviatej. Margit už bola aj trochu unavená. Vieme to pozrieť na mobile, kedy to presne bolo, ak potrebujete. No a potom som išiel ešte dole za bratmi. Mal som so sebou fľašku domácej barackovice od svokra, pekelný nápoj, poviem vám. Ale chutí výborne. Dole v salóne boli Kajo a Mojo, ale Kajo už chcel ísť spať. Teraz si spomínam, dačo mi na ňom nesedelo. Nejaký bol smutný či čo. Brat takéto veci pozná. Tak sme ostali s Mojom sami a dali sme si z tej barackovice. A ja som to, ehm, trochu prehnal. Dlho sme sa nevideli a tak dobre sa mi s ním rozprávalo. Viete si to predstaviť, som najmladší z troch bratov, keď sme boli deti, vždy som si všetko vyžral ja. Ale neľutoval som, mám výborných bratov. Teda, mal som.

Tu vám už nepomôžem. Mal som si dať menej barackovice. Ráno som sa zobudil vedľa Margit. Stále sa na mňa trochu mračí.

Strašne ma to mrzí, mám úplné okno. A k tomu ešte aj riadnu opicu. Dnes som mal ísť do Bystrice na polikliniku darovať krv, ale v tomto stave nemôžem.

Zabudol som. Áno, podpisoval som ju aj s Kajom.

Áno. Doniesol som ho so sebou, lebo v pondelok robí starosta v Dolnej Mičinej veľkú zabíjačku. Zavolal ma ako čestného hosťa. Tak som sa chcel trochu pochváliť, že mám nože s menom ako master chef.

Sekáčik na mäso.

Akože ako? Veď je môj.