Logo PAKO

ČÍSLO SPISU: 202106/025
PRÍPAD: VRAŽDA MOJMÍRA KOVÁČA

PROTOKOL Z VÝSLUCHU SVEDKA

MENO: Margita Kováčová (rod. Csíposová)
NARODENÁ: 11.9.1973
BYDLISKO: Komárno
POVOLANIE: podnikateľka, spolumajiteľka firmy Pálivý Pišti s.r.o.
VZŤAH K OBETI: švagriná
VZŤAH K OSTATNÝM: manželka Štefana, matka Lajoša

Pani Kováčová, aký mal váš manžel vzťah s bratmi? Hlavne nás zaujíma Mojmír.
Oni veľmi držali spolu. Ich má veľmi rád. Pišti najmenší z nich, tak oni na neho dávali pozor a pomáhali sa. Všetci traja sa pomáhali, hát, ako to povie... Už viem! Navzájom.
Ako napríklad?
No, tak Karol je právník, viete. Keď Žigmund dostal do maléra, že šoféroval opitý napríklad, tak Karol pomohol. Alebo keď umrel babka a dedko, on všetko vybavoval. My s Pištim sme vždy chodili pomáhali so záhradou, s robotou na zámku a keď boli zabíjačky a tak.
A Mojmír?
On keď babka a dedko umrel, mal na starosti všetky peňáze. Tak keď niektorý brat potreboval, on pomohol.
Máte nejaké finančné problémy?
Posledné dva roky sme mali trochu slabší, lebo oné, kríza. Tak Mojmír trochu požičal. Ale už sme lepšie, tak už sme sa začali splácať.
Kto bude dediť majetok po Mojmírovi?
Nemtudom, také veci já nestarám.
Viete nám prosím stručne povedať, čo sa dialo počas dňa od vášho príchodu až do konca oslavy? Všimli ste si niečo nezvyčajné?
Unavená som bola, potila som v aute ako somár v kufre, lebo klíma pokazila už v Galante. Nevedela som dočkať, kedy dorazíme Mičinába. Prišli sme a jedli, potom sme išli zložiť do izby. Musela som osprchovať a prezliecť. Pišti niekam odskočil na chvíľu, ale asi len dole, lebo rýchlo vrátil. Vonku bolo krásne nachystané všetko, Šanimu som čudovala, že ako to ešte vládal. On potom vravel, že hľadal slivovicu, čo zakopal, keď som narodila Lajoša. Škoda, že nenašiel. Mojmír a Karol hovorili o Pištim také pekné veci, že som bola celá dojímavá. Viéte, já nemám ani sestry ani bratov, tak som rada, že mój Pišti má. Aj my sme chceli viac detí, ale nedalo sa. Pišti rozbalil darček a rozprávali sme, veľmi dobre som cítila. Potom chcel Pišti povykrúcať trošku a pýtal Žigmunda, že nech dačo naše zahrá. Neviem presne, čo tam hovorili, ale potom aj Mojmír s nimi hádal. A Žigmund odišiel.
Kedy to bolo?
Neviem presne, nemám hodinku. Písal potom Lajoš na mobil, že má voľno a chcel prekvapiť oca. Tak sme išli do izby s ním telefonovať. Potom už Lajči musel ísť nazad robiť prednášku, tak sme zložili. A Pišti že ešte ide dole. Doniesol barackovicu, čo môj otec pálil. Já som mu hovorila, nech ju nechá doma. Tak, ale má narodeniny raz za roka, tak nebudem zakazovať.
Čo ste robili potom?
Ostala som v izbe a, hogy mondják... Plietla. Lajoš príde na jeseň domov, robím mu pulóver. Také v Amerike nemkúpi. Ale potom som išla dole. Tak jedenásť pól, počula som Pišti ako smeje hlasno v salóne a už som vedela, že zle je. Pišti nie zlý, viete, dobrý chlap to je, okolo domu porobí, jóvan, šikovný na všetko, ale keď začal piť s bratom tak nempozná prestať. Už bol veľmi zle, ani na nohách nestál. Tak Mojmír ho zobral a dali sme do postele. Ani topánky nevyzul.
Potom ste šli spať?
Pišti už cestou po schodoch spal. Já nie, taká som nazúrená bola. Ešte som chvíľu čítala. Mám výborný knižka mäsiarskej poézie, najlepší báseň Óda na tlačenku od Šifrovacieho tímu. Výborne rýmuje, desať veršov má a veľmi šťavnatý obsah. Potom som išla dole do kuchyne po nejaký minerálka. Pálil záha po večeri, no a Pištimu na ráno na bolehlava. Všade už ticho a tma, ani hladnička som nevedela nájsť. Tak som svietila svetlo a potom počujem niektoho po schodoch hore, aj vidím.
Koho ste videli?
Ištenem, to práve nemtudom. Karol alebo Mojmír. Ale vidím len chrbát a župan, čo majú rovnaký. To sme s Pištim obom kúpili na narodeniny. Takže neviem, ktorý bol, zozadu obaja úplne rovnakí vyzerajú. Išiel hore nad nami a já už som išla ľahnúť. Aj spala som sa, ale potom strašný izé, dupot a krik hore nad nami rovno, tak já budím Pišti že ideš kuknúť čo tam deje, ale Pišti tuhý jak štolverka a já bojím ísť von.
Kedy to asi bolo?
O pólnoci.
Čo presne ste počuli?
Najskór, krik, potom dupajú ako slon, hlap kričí a hádá. Do toho rany jak drevo rúbeš, niekto po chodbe nad nami beží rýchlo, na schodoch asi dačo padá a potom už nič. Bála som ešte chvíľu, triasla, ani na záchod som nechcela vstávať, aj keď minerálka už hlásila.
Potom ste zaspali?
Nie, odvážila som po chvíli na vécko. Rýchlo som z kúpeľne vracala, bála som nenormálne. Ale už bolo ticho všade. Išla som ľahnúť, tak reku hádam ráno zistíme, čo v noci bolo.
Ako sa vaše odtlačky dostali na tento sekáčik?
To je Pištiho. Já som ho umývala a odložila.
Na adresu submit@sifrovacka.sk pošlite báseň do zbierky mäsiarskej poézie. Báseň musí mať názov, musí byť tematicky o mäse, musí byť pozitívna, musí obsahovať aspoň 10 veršov a musí sa rýmovať.

Do predmetu správy dajte „Báseň od“ a číslo a názov svojho tímu:

Básne budú po hre zverejnené v galérii na stránke šifrovačky. Do správy nám napíšte, koho máme uviesť ako autora tej vašej (alebo že má byť zverejnená anonymne).

Už ste dostali mincu.