Karol Kováč

ČÍSLO SPISU: 202106/025
PRÍPAD: VRAŽDA MOJMÍRA KOVÁČA

PROTOKOL Z VÝSLUCHU SVEDKA

MENO: Karol Kováč
NARODENÝ: 24.6.1966
BYDLISKO: Praha
POVOLANIE: právnik
VZŤAH K OBETI: brat
VZŤAH K OSTATNÝM: otec Elišky a Kateřiny

Pán Kováč, aký ste mali vzťah s bratom?

Prosím vás, čo je to za otázka? Bol to môj brat, môj najbližší človek na svete. Od detstva sme mali medzi sebou špeciálne puto.

Mal Mojmír nejakých nepriateľov? Niekoho, kto by mu mohol chcieť ublížiť?

Veď preto som z toho v takom šoku. Netuším, kto by mu mohol chcieť ublížiť a prečo. Môj brat bol skrz-naskrz nekonfliktný človek. Ani hádať sa s ním poriadne nedalo, vy kričíte a on nič, ide si kľudným hlasom svoje. Neraz ma to riadne vytočilo.

Skúste si spomenúť na včerajší deň, čo ste robili a čo sa tu dialo. Prípadne, či ste videli alebo počuli niečo nezvyčajné.

Počkajte chvíľu spomeniem si. Hneď po obede sme s Mojom riešili nejaké právne formality, týkali sa jeho poslednej vôle.

Mojmír menil poslednú vôľu? Čo v nej bolo?

Ja neviem. Poprosil nás, oboch aj so Števkom, nech to podpíšeme ako svedkovia. Ale nedal nám to prečítať. Bola to taká jeho hra, povedal, nech sa dáme prekvapiť a všetci ostatní spolu s nami. Nedbali sme. Ani Števko ani ja žiadne peniaze nepotrebujeme, takže je nám to vlastne jedno.

Čo bolo potom?

Šiel som si zabehať, tuto okolo parku. Mám stresové zamestnanie, musím to kompenzovať pohybom, počítam si nabehané kilometre v aplikácii. Potom som sa hore v izbe prezliekol a začala oslava. Ubehlo to strašne rýchlo, nebyť tej hádky so Žigim, tak by to bolo dokonalé rodinné stretnutie.

Mal Mojmír so Žigmundom problémy často?

Vy si myslíte…? Nieeee, tomu neverím.

Odpovedzte prosím na otázku.

Áno, mali problémy. Ale Žigi nie je vrah. Je len stratený. Aj ja som zamladi kadečo povyvádzal a pozrite, teraz mám právnickú kanceláriu v Prahe.

Čo sa dialo večer? Kde ste boli?

Keď sa zotmelo, išli sme dnu. Števko a Margit šli hore, vraj telefonovať s Lajošom. A my sme hrali karty. Je to taká naša rodinná tradícia. Ale s Mojom už ťaháme za kratší koniec, dievčatá nás vytreli, až nám bolo do plaču.

Kedy ste skončili?

Dohrali sme okolo desiatej. Potom prišiel Števko s nejakou fľašou. Ale ja som už mal dosť na oslave, tak som šiel spať.

A v noci ste už nič nepočuli?

Nie, ja spávam so štupľami v ušiach.

To je váš župan?

Nie, to je Mojmírov!

Čo je tento kúsok papiera?

Je to z veľmi dávnej minulosti. A už je to aj tak premlčané, nestojí to za reč.

S týmto sa neuspokojíme, pán Kováč. My tu vyšetrujeme vraždu a tento kúsok papiera s ňou môže súvisieť. Čo bolo na tom papieri napísané? Mal s tým váš brat Mojmír niečo spoločné?

Dobre, dobre, poviem vám to, aj keď s vraždou to určite nijako nesúvisí. Včera poobede sme sa s Mojom trochu pohádali. Kričal som na neho, lebo pred rokmi otvoril list, ktorý prišiel sem do kaštieľa a bol adresovaný mne. Ja som bol vtedy v Prahe. Ale ako som už povedal, stalo sa to veľmi dávno a teraz na tom už nezáleží. On si na to včera spomenul a ten list mi po rokoch dal. To je všetko.

Došlo medzi vami aj k fyzickému kontaktu?

Nie, preboha, Moja by som nikdy neudrel. No bol som veľmi nahnevaný a ten list som spálil. Ale verte mi, s jeho vraždou to nemá nič spoločné, ja som ho nezabil. Musíte mi veriť, veď to bol môj brat!

Tak sa vás spýtame ešte posledný raz, pán Kováč. Ako to bolo s tým listom? A už prosím nezahmlievajte a nič nevynechajte. Nemáme na to celý deň.

Poviem vám teda všetko. Nechcel som o tom hovoriť, lebo sa strašne hanbím. Keby som bol vedel, že sa Mojovi stane niečo takéto hrozné… Áno, pohádali sme sa, ja som mu ten list vytrhol z ruky a vtedy sa roztrhol. Odišiel som do svojej izby, bol som strašne, strašne nahnevaný. Spálil som ten kus, čo som mal v rukách, ako som už povedal. Keď som sa dnes ráno dozvedel čo sa stalo, myslel som, že budem podozrivý, akonáhle sa v Mojových veciach nájde tá druhá časť listu. Tak som šiel do jeho izby a hľadal som ju. Tušil som, že je v tej zásuvke, inde už nemohla byť, ale nevedel som ju otvoriť. Potom ste prišli vy a už som nechcel riskovať, že ma v tej izbe niekto uvidí.

Kto je „J“?

Moja bývalá priateľka Jarka. Rozišli sme sa, keď som šiel študovať do Prahy.

Ale to nebol koniec vášho vzťahu, však?

Nie tak celkom. Ja, viete, našiel som si v Prahe priateľku, bola to moja spolužiačka. Hneď po škole sme sa zobrali, v deväťdesiatom druhom sa nám narodila Katka. Ale nefungovalo to. Neviem prečo, veď na začiatku sme boli veľmi šťastní. Trápil som sa v tom vzťahu, keby sme nemali dcéru, určite by sme sa hneď rozviedli.

Ako a kedy ste sa znova stretli s Jarkou?

V máji ‘93 sa ženil Števko. Bolo to tu v kaštieli, krásna svadba vonku, šesťdesiat hostí. Prišiel som sám, lebo Anežka, moja žena, nechcela. Navyše, Katka bola maličká, aj tak by z tej svadby nič nemala. No a Jarka bola jedna z tých, ktorých najali v dedine na výpomoc. Nosila jedlo na stoly, upratovala, robila výzdobu a tak. Dali sme sa do reči. Pochopte, bol som vtedy na dne.

Čo sa stalo potom?

Ostal som tu týždeň, rozmýšľal som, či vôbec má cenu vrátiť sa do Prahy. Potom ma Mojo prehovoril. Bol som prekvapený, aký je zrelý a „správny“. Vyčistil mi žalúdok, že z boja sa neuteká a nech myslím na Katku. Doteraz si to pamätám, ako som sa pred ním hanbil. Tak som ho poslúchol, zbalil som sa a odvtedy som Jarku už nikdy nevidel. Keď som potom prišiel k našim, dozvedel som sa, že sa vydala a odsťahovala do Bystrice. Nerozumel som tomu, stále som na ňu myslel a zdalo sa mi, že ona cíti to isté. Asi už viete, že nakoniec sme to s manželkou aj tak vzdali, ale až keď boli dievčatá väčšie a rozumeli tomu.

Čo presne bolo v tom liste?

Jarka mi napísala, bolo to asi dva mesiace po Števkovej svadbe. Bola so mnou tehotná. Navyše sa mi priznala, že je zasnúbená - to mi vtedy nepovedala. Mala sa vydávať a ubezpečovala ma, že všetko je v poriadku. Písala mi vlastne len preto, aby som o tom vedel a aby som sa s tým zmieril.

Prečo vám potom brat list zatajil? Veď aj ona sa rozhodla pokračovať vo svojom manželstve.

Povedal mi, že sa bál, že si kvôli tomu rozbijem manželstvo. Že sa ju pokúsim kontaktovať. Preto som na neho kričal, on nemal právo za mňa rozhodovať!

Keby ste o liste vedeli, vyhľadali by ste Jarku?

Poviem vám pravdu. Áno.

Pán Kováč, zabili ste svojho brata?

Nie.