Na úspešné dokončenie Brieždenia bolo potrebné získať (alebo preskočiť) takmer všetky šifry, samo o sebe to však nestačilo.

Súčasťou hry bol aj príbeh, v ktorom riešitelia ako neplatení stážisti Pátracej a kryptologickej organizácie PAKO potrebovali zistiť, kto je zodpovedný za smrť Mojmíra Kováča, majiteľa kaštieľa v Dolnej Mičinej. Riešenie šifier postupne odkrývalo indície k riešeniu prípadu (rozmiestnené tak, aby sa prípad bez doriešenia takmer celej hry ešte nedal vyriešiť) a umožňovalo postupne získavať svedecké výpovede.

Na tejto stránke nájdete stručné riešenie tohto prípadu. Na iných samostatných stránkach nájdete zadanie murder mystery z pohľadu riešiaceho tímu a diskusiu o nej.

Za vraždu Mojmíra Kováča môže nemanželský syn jeho brata Jaroslav Surový. Až súd ukáže, či bude jeho čin klasifikovaný ako vražda alebo len ako usmrtenie.

Môžete si pozrieť video jeho výpovede, ktoré videli tímy po úspešnom dokončení hry.


Po smrti svojho otca Mikiho (kde ponecháme bokom teórie, či za ňu náhodou Jaroslav taktiež nemohol) sa Jaroslav od matky dozvedel, že jeho biologickým otcom je Karol Kováč, a aj to, že sa jej nikdy neozval a k dieťaťu sa nepriznal, hoci mu o ňom písala a o situácii ho informovala. V biede žijúci Jaroslav to vždy považoval za krivdu.

V osudný deň sa Jaroslav nechal najať ako pomocník na oslavu v kaštieli. Keď zistil, že na oslave bude aj Karol, rozhodol sa ho konfrontovať. V kuchyni si zobral sekáčik a potom sa schoval v kôlni, kde sa zamkol a vyčkal do noci. Následne vošiel do domu a pokúsil sa nájsť Karola a vynadať mu, čo je za otec.

Jaroslav však netušil, že Karol má dvojča Mojmíra, a tak keď narazil na toho (a navyše mal Mojmír smolu, že mal na sebe župan s nesprávnym monogramom), pustil sa do neho. Mojmír pochopiteľne pravdivo zapieral, že on žiadne nemanželské dieťa nemá. A skôr, než sa situácia vyjasnila, Mojmír, ustupujúci pred Jaroslavom, ktorý výhražne máchal sekáčikom, prepadol cez strúchnivené zábradlie balkóna a zomrel.

Zdesený Jaroslav utiekol z miesta činu. Cestou ešte stihol dostať výprask od Elišky a následne otrasený zahodiť usvedčujúce rukavice do smetiaku pri vchode do kaštieľa.


K odhaleniu správneho páchateľa a rekonštrukcii toho, čo sa stalo v noci, viedli mnohé indície.

Základom úspechu bolo skúsiť začať s predpokladom, že by bolo pekné mať riešenie, v ktorom každý, kto nie je vrah, hovorí pravdu. A skutočne je tomu tak: keďže vrahom nie je žiadna z vypovedajúcich postáv, správne riešenie by dokonca malo byť konzistentné so všetkým, čo hovoria.

Dôležité indície sú polovice listu Karolovej bývalej Karolovi. Z tých vieme, že išlo o Karola a dievčinu menom Jarka, ktorá s ním čakala dieťa - to sa ale kvôli Mojmírovi Karol dozvedel až v deň osudnej udalosti.

Z následných rozhovorov s Karolom a Gizkou vieme, že Jarka mu v čase, kedy splodili Jaroslava, zatajila, že je zasnúbená. Po Karolovom odchode sa vydala a s mužom odišli do Bystrice. Tu je dôležité si všimnúť, že nikde nie sú spomínané žiadne skoršie deti. Taktiež z Gizkinej výpovede vieme, že Jaroslav bol Mikiho jediným synom.

Pomocou výpisu z matriky vieme následne spraviť aj my to isté, čo spravil nepochybne aj Mojmír: zistiť, ktorá Jarka to vlastne bola a teda aj kto je Karolovým synom. Mená s prezývkami Jarka a Miki boli vtedy bohužiaľ na strednom Slovensku nečakane obľúbené, ale to už nás nemôže zastaviť. Keď vieme prezývky oboch rodičov páchateľa, do úvahy už pripadajú len dva páry. No a Slava Veselého (ktorý bol, očakávateľne, najčastejším nesprávnym tipom) vieme vylúčiť na základe viacerých ďalších indícií. Okrem iného vieme, že má dvoch starších bratov, čo je samo o sebe dosť problém vysvetliť. Navyše sú všetci traja úspešní zubári. Tiež vieme, že Gizka nepozná Karolovu bývalú ani jej syna, zatiaľ čo k Veselým zubárom si chodí dať robiť protézy a tiež sa s ich rodinou vídali, keď sa ich najstarší Janko kamarátil so Žigim.

A ako hovorila Enola Holmes, keď vylúčime všetko nemožné, čo ostane, musí byť pravda.